3 cenné lekcie z môjho tehotenského dobrodružstva, ktoré vám môžu pomôcť

Tehotenstvo u nás začalo ako z krásneho romantického románu. Hoci som z každej strany počúvala múdre rady o tom, aký problém bude otehotnieť v mojom veku (39 rokov), naša vytúžená bodka v brušku sa mi ocitla pár týždňov po tom, ako sme sa, s vtedy ešte priateľom, rozhodli pre rodinu. Na ďalšej kontrole sa ma pani doktorka spýtala pamätnú otázku – neľakajte sa tejto otázky, pretože veľa mamičiek sa jej ľaká, ale nemáte v rodine dvojičky? Nasledovalo totálne zatemnenie môjho vnímania a pamätám si len, ako sedím opäť v práci za počítačom a priateľ mi konečne na milión neprijatých hovorov volá späť zo zahraničnej služobky. Novinku, ktorá nám obrátila bezstarostný bezdetný život naruby sa dozvedel na ceste medzi stretnutiami. A nie, nemal si vo výťahu kam sadnúť, aj keď som mu poradila, že by to bolo lepšie 😊

Obaja sme sa na bábätká veľmi tešili. Krátko na to začala pandémia a ja som si s rastúcim bruškom užívala domácu pohodu, dlhé prechádzky v lese, cvičila tehotenskú jogu a cítila sa úžasne. Absolvovali sme predpôrodnú prípravu a nevedela som sa už dočkať zážitku z hypnopôrodu. Zlom prišiel na prehliadke v druhej polovici tehotenstva, keď sa pani doktorke na súkromnej klinike nezdala ozvena srdiečka jedného z bábätiek a poslala ma na kontrolný ultrazvuk do neďalekej nemocnice. Nasledovalo pre mňa šokujúce ozrejmenie, že mám vysoko rizikové tehotenstvo z viacerých zdravotných dôvodov bábätiek a že to nie je nič, čo pani doktorka na súkromnej klinike pri vyšetreniach nevidela. Začala som byť monitorovaná v poradni pre rizikové tehotenstvo v nemocnici, od predchádzajúcej pani doktorky som okamžite vzala kartu a viac sa tam neukázala. A už sme s priateľom nič nenechali na bezvýhradnú dôveru, ale hľadali sme odborníkov a môj stav konzultovali s viacerými. Na odporúčanie sme sa dostali k pánovi doktorovi do Martina, ktorý nás vyslal aj na konzultáciu do Prahy, aby sa utvrdil v diagnóze a ďalšom postupe. V záznamoch o mojom tehotenstve zo súkromnej kliniky chýbali dôležité informácie, ktoré mali veľký vplyv na rozhodnutie lekárov. Bola nám ponúkaná aj možnosť laserového zákroku a naznačovaná alternatíva, kedy by sme si museli vybrať medzi dvomi bábätkami. Viete si predstaviť ten obrovský nápor na našu psychiku, čeliť týždeň čo týždeň lekárskym poučenia o možnosti hrôzostrašných scenárov.

Ustáť túto skúšku mi pomohli úžasný partner, rodina a priateľky, ktorí mi dodávali silu veriť v ten najlepší výsledok. Ľuďom, u ktorých "hrozilo", že ma budú zaplavovať strachom a ľutosťou, som sa pre svoju vlastnú ochranu jednoducho nezdôverila. Ďalej som si pomáhala meditáciami, afirmáciami, vizualizáciami a rozhovormi s bábätkami v brušku, jógou a dlhými prechádzkami v prírode. Vďaka nim som sa sústredila na tu a teraz a nedovolila mysli, aby naskakovala na strachmi naplnené projekcie budúcnosti.

Po konzultácii troch lekárov a rozhovore s partnerom, som nakoniec pokorne vložila dôveru do rúk lekárov a v 33. týždni tehotenstva prišli plánovane na svet naše dva poklady. To, čo nasledovalo nasledujúce týždne na jednotke vysokošpecializovanej starostlivosti o novorodenca a či to bola s mojimi drobcami láska na prvý pohľad, zase niekedy nabudúce.

Môj tehotenský príbeh ma naučil 3 cenné lekcie, ktoré môžu pomôcť uľahčiť cestu ďalším ženám. Preto sa o ne rada podelím.

1. Nebrať si nevyžiadané poučenia a tlaky okolia k srdcu a naopak, opierať sa o vnútorné vedenie naplnené pokojom. Čo som sa napočúvala o tom, kedy si už konečne nájdem frajera a ako dlho bude v mojom veku trvať otehotnieť. Nakoniec to dopadlo tak, že môjho manžela som spoznala v 38 rokoch, keď som sa konečne uvoľnila z tlaku niekoho si nájsť a dovolila som životu, aby mi ukázal, čo má pre mňa pripravené. A náročné a dlhé trvanie, kým otehotniem, sa tiež nekonalo. Zhodli sme sa s mužom na tom, že keď nám to nemá byť súdené, pokúsime sa o adopciu. Spätne si uvedomujem, že týmto sme uvolnili akýkoľvek tlak a možno aj vďaka tomu som otehotnela expresne rýchlo. Potvrdenie toho, že čo má byť, to bude. A keď uvoľníme tlak, prestaneme si veci zbytočne komplikovať a bude sa môcť udiať to, čo je pre nás pripravené, v ten správny čas.

   
   

2. V najťažších chvíľach robte to, čo cítite, že vám dodáva vnútorný kľud a sústreďuje myseľ na tu a teraz. K úspešnému výsledku nie je potrebné dodržiavať predpísaný scenár 15 minút meditácia, 7 minút vizualizácia, 5 krát do týždňa jóga a k tomu 10 km prechádzka v lese. Cítite z toho ten tlak? Preto prosím, dôležité je robiť to, k čomu vás vedie vaše vnútro, vaša intuícia. To, čo vám robí radosť a navodzuje pocit pokoja. Nie nervozitu a tlak. Pokiaľ sa vám ozve vnútorný hlas - mala by som, musím ,... počkajte, kým budete cítiť - idem to spraviť, lebo mám na to chuť, lebo chcem.

   
   

3. Do tretice vás chcem povzbudiť - vážte si lekárov, ale nemajte ich za autoritu, pred ktorou sa cítite malý a bezmocný. Ja si živo spomínam, ako som sa v ambulancii veľakrát radšej ani nič nespýtala, aby som ich nedajbože nezdržiavala v ich náročnej práci, lebo veď za dverami čakajú ďalší pacienti. Nebojte sa pýtať s cieľom rozumieť svojmu zdravotnému stavu a navrhovanému postupu liečby, rizikám a benefitom a ďalším možnostiam. A v závažnejších prípadoch nemajte ostych a žiadajte si konzultáciu a druhý názor aj od ďalšieho odborníka. Ako stará múdra rada hovorí – dôveruj, ale preveruj. Pretože v prvom rade ste to vy, kto je zodpovedný za svoje telo, za svoje zdravie, keďže vy ste ten, kto vo svojom tele žije. Nikto iný ;-)