Najväčšia lož o spánku detí: „Bábätko sa musí naučiť samo zaspať a upokojiť“

Kľudný spánok detí.

Prečo sa rodičia stretávajú s mylnou predstavou o samostatnom spánku

Rodičia malých detí často počujú:

• „Musíš ho naučiť samostatne spať.“

• „Nechaj ho, ono sa upokojí samo.“

• „Ak ho budeš stále uspávať, nikdy sa to nenaučí.“

Tieto rady sa odovzdávajú desaťročia, no ignorujú detskú biológiu a vývinovú psychológiu.

Odkiaľ sa vzal názor, že deti sa majú naučiť samostatne upokojiť

Pojem „self-soothing“ zaviedol v 70. rokoch Dr. Thomas Anders. Pôvodne označoval iba to, že dieťa nevolalo rodiča (nesignalizovalo).

Existuje malá skupina detí, ktoré sa po prebudení medzi spánkovými cyklami bez plaču preladia späť do spánku, no väčšina bábätiek rodiča potrebuje – a práve o nich tu hovoríme.

• Dr. Anders nikdy nemal na mysli schopnosť dieťaťa upokojiť sa zo stresu alebo zaspať samostatne.

• Počas prvých rokov života nemajú vyvinuté mozgové centrá potrebné na sebapokojenie.

• Sú odkázané na koreguláciu cez rodiča.

Nanešťastie, pojem sa neskôr úplne vytrhol z kontextu. V 80. rokoch, keď nastúpila technologická a pracovná revolúcia a mamy sa rýchlo vracali späť do práce, vznikla veľká spoločenská potreba „vyspať sa cez noc“. A tak sa začal šíriť názor, že deti sa musia naučiť spať samé – čo znelo ako ideálne riešenie.

Z pôvodného vedeckého pojmu sa stala jednoduchá, no zavádzajúca mantra, ktorú začali preberať autori kníh a konzultanti v oblasti spánku. A práve tu sa otvoril obrovský marketingový priestor pre biznis so „spánkovými tréningami“.

Problém? Celý tento koncept je v rozpore s tým, čo dnes vieme o vývine detského mozgu.

____________________________________________________________________________________________

Prečo sa mýtus o „self-soothing“ tak rýchlo ujal?

➡️ Návrat mám do práce – v 80. rokoch sa ženy čoraz skôr vracali do zamestnania, čo vytváralo tlak na „prespať celú noc“.

➡️ Tlak na výkon a efektivitu – spoločnosť začala klásť dôraz na rýchle riešenia a „nezávislosť“ dieťaťa sa stala atraktívnym cieľom.

➡️ Jednoduchý naratív – myšlienka, že dieťa sa môže „naučiť“ samostatne spať, znela veľmi lákavo a pohodlne.

➡️ Marketingový priestor – z mýtu sa stal základ pre obrovský biznis spánkových tréningov, kníh a konzultácií.

Dnes však vieme, že tento koncept stojí na nepochopení vývinu detského mozgu – a rodičom často prináša frustráciu, tlak na potláčanie vlastných inštinktov, nehovoriac o dopadoch na psychický vývin detí, "programovaní" ich noriem o vnímaní sveta a seba v ňom.

____________________________________________________________________________________________

Prečo bábätko nedokáže zaspať samo?

Bábätká prechádzajú šiestimi stavmi bdelosti:

1. spánok

2. ospanlivosť

3. nízke vzrušenie (hypo)

4. pokojná bdelosť

5. vysoké vzrušenie (hyper)

6. zahltenie

   
   

V stave hyper-arousal alebo zahltenia spotrebúva dieťa obrovské množstvo energie.

• Nemôže sa samo upokojiť – potrebuje koreguláciu cez rodiča (dotyk, hlas, blízkosť).

• Ak dieťa v takomto stave ostane samo, nakoniec síce môže zaspať, ale nie preto, že sa upokojilo. Zaspí z čistej vyčerpanosti, pretože mozog má mechanizmus, ktorý ho „vypne“ na ochranu pred totálnym energetickým kolapsom (Dr. Stuart Shanker, 2016).

Inými slovami: to, čo sa často prezentuje ako „naučil sa zaspať samostatne“, je v skutočnosti len odpojenie sa v núdzi.

Mozog na to ešte nie je pripravený

Prvé roky života sú obdobím, keď sa nervový systém dieťaťa len postupne vyvíja. Oblasti mozgu zodpovedné za sebapokojenie a vedomú reguláciu emócií (hipokampus, prefrontálna kôra) dozrievajú až okolo tretieho roku života – a aj vtedy si dieťa ešte stále vyžaduje podporu dospelého.

Čakať od bábätka, že sa upokojí samo, je preto ako čakať, že si dvojročné dieťa samo uvarí obed. Je to vývinovo nemožné.

Skutočné riešenie pre pokojný spánok detí

To, čo dieťa naozaj potrebuje, nie je „tréning samostatného spánku“, ale podporný vzťah a reguláciu cez rodiča. Tvoja prítomnosť (objatie, hlas, kontakt) – mu dáva pocit bezpečia, vďaka ktorému sa jeho nervový systém učí, čo znamená pokoj a stabilita. A to je presne tá cesta, ktorou sa postupne vytvára základ pre budúcu schopnosť samoregulácie.

K tomu vytvorenie vhodného spánkového prostredia a podpora spolupráce dvoch kľúčových biologických faktorov, ktoré riadia spánok (spánkový tlak a cirkadiánny rytmus) - toto je skutočné riešenie, ako pomôcť detičkám k pokojnému spánku.

Ako ti viem pomôcť

Ak máš pocit, že si už vyskúšala všetko, no spánok stále neprichádza ľahšie, pozývam ťa na individuálnu konzultáciu.

Každé dieťa aj rodina fungujú inak — preto spolu na konzultácii nájdeme konkrétne praktické kroky, ktoré:

• pomôžu tvojmu dieťatku cítiť sa v bezpečí a pokojnejšie spať,

• uľavia tebe a tvojej únave, aby si sa necítila non stop vyčerpaná,

• zohľadnia vašu rodinnú situáciu (kojenie, práca, staršie deti, temperament bábätka…).

Nedostaneš teda univerzálny návod, ale tvoj vlastný spánkový plán, ktorý rešpektuje potreby dieťaťa aj tvoje hranice.

💌 Ak cítiš, že je čas vniesť do spánku viac pokoja, rezervuj si svoje miesto tu: https://www.katarinapohankova.sk/konzultacie

Pre pokojné sny detí a spokojné dni mamy.

---

.

Katarína Pohánková, certifikovaná holistická spánková poradkyňa pre bábätká a deti, manželka a mama chlapčekov dvojičiek.

Som Katarína Pohánková,

certifikovaná holistická spánková poradkyňa pre bábätká a deti.

www.katarinapohankova.sk

Odkrývam mamičkám celostný pohľad na spánok detí a pomáham im ho zlepšiť bez použitia spánkového. tréningu či metód vyplakania.

Cestu za lepším spánkom nastavujem s dôrazom na podporu láskavej a bezpečnej vzťahovej väzby dieťatka s rodičmi a s pozornosťou na mamičku a navrátenie jej sebadôvery vo vlastné inštinkty.

Pretože verím, že cesta k spokojnému spánku detí vedie cez ľahkosť bytia ich mamy